Jump to Navigation

Pomoc pre moju dcérku

Neprehliadnite!

Ak váš inzerát už nie je aktuálny, vymažte ho prosím, tak, že kliknete na Upraviť a úplne dole na Odstrániť. Ak chcete niekomu, kto reagoval na váš inzerát poslať mail, kliknite na meno autora komentára, rozbalí sa vám nové riadkové menu a z neho si vyberte Kontakt. Ak chcete reagovať na inzerát v rubrike Darujte, postupujte rovnako, kliknite na meno autora inzerátu a z nového menu si vyberte Kontakt a pošlite mail.

Veci je možné len darovať, nie je možné predávať ani za symbolickú cenu.

Skutočný príbeh pre pomoc pre moju ťažko nevyliečiteľne chorú dcéru.

Ani neviem ako mám začať ,pretože keby som chcela všetko napísať , napísala by som jednu knihu a Bohužiaľ toľko času nemám.
Hovorí sa že keď sa človek narodí v zlej hodine tak sa to s nim vezie celý život .
Alebo , že keď Boh pred Vami zatvorí jedny dvere v zápätí otvorí druhé.
Tiež sa hovorí že koho Pán Boh miluje toho krížom navštevuje.

Pred 26 rokmi sa mi narodil syn Majk , aj keď do 7 mesiaca môjho tehotenstva mi vtedajší lekár Gynekológie nech mu je zem ľahká pretože , už umrel , tvrdil že, nie som tehotná ale že mám v sebe nádor , nakoľko som bola po veľmi ťažkej operácii vaječníkov kde ma počas operácie museli sterilizovať aby , som nemala už deti nakoľko mi hrozilo že , by som mohla umrieť. Keď že ja som človek nedôverčivý a keďže som bola mladá na to aby som umrela a nechcela som sa len tak ľahko vzdať , však som mala malé deti ktoré ma potrebovali , dala som sa v 7 mesiaci môjho tehotenstva vyšetriť v inom meste ba dokonca v zahraničí kde , mi bolo povedané že , môj nádor je síce živý ale aby , som sa nezľakla lebo , to nie je nádor ale , že to je dieťa . Napriek pomýleniu , lekára a napriek všetkému čo som si musela vytrpieť , som sa rozhodla že keď som už toľko trpela a prekonalal , si dieťa nechám a aj keď som ho porodila s cisárskym rezom a temer som umrela , všetko som prekonala . Narodil sa mi krásny blonďatý , modrooký syn , ktorý bol síce veľmi choré dieťa ale , vďaka jednej vinikajúcej detskej lekárke ktorá ho liečila , samozrejme že i vďaka mne , sme ho spoločnými silami dali do poriadku .

Dnes je s neho pekný mladý chalan a budúci tatko . Horšie to však bolo so mnou nakoľko , hneď po pôrode som prestala chodiť a trvalo dlhých 7 rokov kým som sa postavila na nohy , avšak zdravotné problémy my ostali . Majk už mal starších súrodencov bratov a samozrejme že aj sestričku . Moje deti rástli , čas plynul ani neviem ako a boli s nich týnedžeri a s mojej dcérky vyrástlo
krásne dievčatko s tmavými dlhými vláskami až pod zadok ,čiernymi očami , ktoré sa rado smialo, rástlo spolu so svojimi súrodencami . Už v deň keď sa narodila sa usmievala bola to malá usmievavá guľôčka ktorej , sme dali meno Želka. Povahovo bola viacej ako chalan. Aktívne športovala , bola všade tam kde nemusela , proste a jednoducho povedané vyrastala s chalanami .Obliekanie to pri Želke bola totálna katastrófa . Obliekla som jej šaty alebo sukňu ani neviem ako vytratila sa do kúpelne prezliekla do nohavíc alebo teplákov a už bola fuč . Jej rozbité kolená mám dodnes pred očami ., keď som ju karhala pozerala na mňa s bolesťou a úškrnom na tvári : "mami neboj to sa zahojí kým sa vydám ak sa vôbec vydám lebo , ja budem celý život s tebou a budem ti pomáhať ."toto mi hovorila aby , som sa nehnevala , nestihla som jej ranu očistiť a obviazať a už bežala na hrisko hrať futbal .
Želka asi tak od 10 roka mi neustále hovorila že ju bolí hlávka samozrejme že som s ňou bežala za detskou lekárkou ale myslela som že to je len angína alebo niečo podobné a že bude dobre . Zoberie lieky a bude v poriadku . Bývala často chorá ale nikto by si ani len nepomyslel že moje dieťa trpí nevyliečiteľnou chorobou .
Ja som pracovala ako podnikateľka a moja práca okrem toho že som s ňou bola spokojná ma aj bavila a zároveň živila . Starala som sa o deti , domácnosť , moj pracovný čas bol pohyblivý takže som mala čas na všetko potrebné a samozrejme že aj na moje deti.
Myslela som že mám dokonalý život a nepotrebujem ku šťastiu nič . To som ani len netušila že môj milovaný manžel je hazardér , že ma podvádza . Mala som na očiach také ružové okuliare že, aj keď som počula a videla že je to skutočnosť, nechcela som si pripustiť že je to ozaj pravda. Ja silná , žena , žena podnikateľka , študovaná , .Takto som trpela a zatvárala oči a robila sa že nevidím , nepočujem niekoľko rokov až , jedného pekného dňa som vybuchla ako sopka a siahla som si na život . Keď som sa v nemocnici prebudila stáli pri mne moje deti so slzami v očiach držali ma za ruky a plakali .
Mami , maminečka čo si nám to chcela urobiť? Prečo? Veď my ťa veľmi ľúbime .
Vtej chvíli som chcela aby sa všetko vrátilo nazad aby , moje deti už nikdy nemali strach o to že , na svete ostanú sami !
V duchu som sa modlila a prosila Boha aby , mi dal veľa síl aby , som sa s toho všetkého dostala čím najskorej a bola som len ja a moje deti .
Po dvoch dňoch som prišla domov a urobila som to čo som mala urobiť už veľmi dávno . Požiadala som o rozvod . Hovorí sa v núdzi poznáš priteľa a u mňa to bolo naopak .Moje vtedy priateľky a naši spoločný priatelia ako by sa stratili . Predomnou boli smutné a za chrbátm sa tešili z môjho nešťastia . A moji rodičia . Mama povedala " vybrala si si , vydala si sa , tak ži " a nechali ma v tom samú . Ostali sme samy . Rozhodla som sa preto o rázny krok , však už sme tu nemali nikoho .Bola som len ja a moje deti .

Predala som byt , spolu smojími deťmi som sa presťahovala do zahraničia k babičke . Zo začiatku sme žili kadejako raz tam raz tam ale snažila som sa pracovať , staršie deti mi pomáhali a ja som konečne mala krásny malý rodinný domček kde boli moje deti spolu so mnou šťasné . Moja dcérka však mala bolesti hlavičky čoraz častejšie , ataky ktoré mala jej vyvolávali veľké bolesti až také že sa dostávala úplne do bezvädomia. Keďže som žila v zahraničí musela som všetku jej liečbu platiť , chodievala som raz za tri mesiace domov a pripoisťovala som aspoň deti .Tu som stretávala X manžela ktorý to bez nás nemohol vydržať a presťahoval sa za nami , aby bol blízko nás ale, jeho hazard ho ťahal aj tam neustále viacej a viacej až prehral všetko čo mal .
Naša dcérka mala ataky čoraz častejšie až prímar nemocnice ktorý už tušil akú chorobu Želka má , ma poprosil že ak môžem aby som sa snažila vrátiť na slovensko lebo na liečenie tejto choroby treba veľa korún . Okamžite som písala mojim rodičom , ktorý mi samozrejme nepomohli . Pomohol nám môj starší brat ktorý nás nechal niekoľko týždňou u neho . . Keď moj najmladší brat už nemohol pozerať na to ako sa tlačíme s detmi u staršieho brata v malom byte , pohádal sa s mojimi rodičmi až tak , že nás moja mama konečne vzala do veľkého rodinného domu kde mi uvolnila dve izby .

Síce som jej platila temer za všetko a moje staršie deti boli viacej na ulici ako doma lebo , nevládali počúvať ako neustále vyčítala všetko čo sa dalo , snažila som sa aby som sa osamostatnila čím najskorej .V tej dobe už moja Želka chodila na strednú školu . Ja som začala pracovať pre známeho spisovateľa v zahraničí ktorý sa zaoberal starožitnosťami . Bola som rada že zarobím peniažky a odkladala som ich aby sme si mohli kúpiť bývanie čím najskorej . Už som nemohla počúvať výčitky mojej mamy a jej večné ultimáta , rozhodla som sa že nám musí pomôcť X a spolu sme vzali úver na Rodinný dom aby sme boli aj s deťmi čím najskorej v našom vlastnom skadiaľ nás už nikto nevyhodí . Poprosila som majiteľku domu aby bola taká dobrá a dovolila nám nasťahovať sa do sarého 100 ročného rodiného domu kde okrem holých stien nebolo nič. Museli sme sa presťahovať čím najskorej nakoľko , ma mama stále vyhadzuje na ulicu . Babka samozrejme že súhlasila a dlhé dlhé roky sme ju mali ako našu starkú ktorá mi keď mohla aj pomáhala a radila a moje deti ale aj ja sme ju mali veľmi radi . Želka chodila na strednú šolu Podnikania a jej bratia pomaličky ukončievali stredné školy vinikajúco si rozumela s mojim tatkom čiže jej starým otcom ktorý bohužiaľ nemohol povedať a ani zastáť za vnúčatká aj keby chcel lebo , by bola starká kričala aj na neho , preto som sa snažila aby som bola čím najskorej preč z rodičovského domu kde sme boli veľmi nešťastný .Všetko sa urýchlilo vtedy keď mi moja mama dala ultimátum dva týždne na vysťahovanie lebo ona potrebuje bývanie pre môjho brata . Nepovedala som nič len som sa rozplakala a potom som sa dohodla s X manželom že už to ďalej nejde a keď nás má rád tak nech nám aj on pomôže nakoľko bol zamestnaný a samozrejme že dobre zarábal . Samozrejme že X súhlasil lebo aj jemu bolo zle sa pozerať aké sú jeho deti nešťastné.

Želka školu Podnikania navštevovalal nebola jej výberom nadšená , nakoľko ona chcela študovať iný totálne odlišný odbor ale keďže sme bývali u mojich rodičoch a peniažkov bolo málo musela ísť tam kde som neplatila až tak veľa , aby som mohla usporiť akú takú korunku a mohli sme si zadovážiť niečo čo by bolo naše a skadiaľ by nás nikto už nemohol vyhodiť .
Želka veľmi ľúbila starkého ktorému vždy hovorievala " Neboj starký ja tú školu ukončím kôli tebe a hoci už pri maturitách bola na tom po zdravotnej stránke veľmi zle predsa starkému svoj sľub splnila a zmaturovala . Moja dcérka zmaturovala a napriek chorobe ktorú v sebe mala neprestala športovať , smiala sa bola jedna krásna dievčina plná života a predsavzatí až prišiel deň keď moje dieťa postretlo nesprávnych ľudí na nesprávnom mieste . Po maturách sa rozhodla že bude cestovať a dodnes neviem prečo a ako sa tam dostala .Odcestovala preč . Nepovedala mi nič len jednoducho sa vzala a odišla k priateľke o ktorej mi nepovedala nič ani ako sa volá a kde žije. Hľadala som ju cely týždeň , plakama som a obehala všetky jej kamarátky až som zistila kde a u koho je .Okamžite som vycestovala za ňou aby sa vrátila domou , kričala som a prosila ju ale tá pani u ktorej bývala si ju tak opantala že si nedala absolútne povedat až som rezignovala a dopustila som aby u nej na malú chvilku ostala a ak sa rozhodne prísť domov jej bratia aj moj X pre ňu pridu. Netrvalo dlho a Želka dostala ďalší atak a musela do nemocnice . Ráno mi v práci zvonil telefón .
Pani Cibuľová ? Áno prosím čo sa deje ? Okamžite sa dostavte do nemocnice v hlavnom meste vaša dcéra leži na neurologigkom oddelení .
. Okamžite sme cela rodina sadali do aut a cestovali za ňou .Bože môj prosila som , nedaj aby sa jej niečo stalo . Vošli sme do nemocnice kde nás už pred nemocnicou čakal jej ošetrujúci lekár.
Dobrý deň.
Prosím vás len sa nezľaknite !
Želka je v takom stave že vás vníma ale nevie sa ani pohnúť.
Čože?
Viete robili sme jej vyšetrenie s likvora a zistili sme , to už sme boli pri jeho kancelárii .
Tak čo ste zistili , kričala som na lekára .
Nuž že vaša dcérka má Sklerozu multiplex.
Bože a čo to je za chorobu ?
Nuž prosim posadte sa.
A začal .
Keď som sa všetko dozvedela čo nám chcel povedať myslela som že zošaliem , bila som do steny pästami až som si zlomila palec a vôbec som to ani netušila a kričala , prečo moje dieta , kde sa urobila chyba , kde som ja urobila chybu , však som s
ňou od malička chodila po lekároch , ako to že mi to nepovedali .Trvalo mi dlho kým som sa utíšila .
Pote pote môžete ju vidieť , povedal nám lekár ale , prosím žiadne emócie žiaden plač!
Aby ste jej neuškodili ešte viacej . Vošli sme do malej izby kde uprostred na posteli ležalo moje diavčatko , nehýbala sa len mlčky hľadela do neznáma ,
Želka anjelik moj milovany prihovárala som sa jej , bábo moje , buchtička moja .
Pozrela sa tými veľkými čiernymi očami na mňa ako by ma prosila : Mami Maminečka tak ma volala keď niečo odomňa chcela , " " Prosím pomôž mi" ,slzy jej stekali po líčkach a ja hoci som chcela plakať ba až revať a kričať , som sa držala , silno som si ju privinula k sebe ako , keď bola maličká a bozkavala ju a bozkavala .
Neboj sa zlatíčko budeš zasa v poriadku . Lekári povedali že to je len dočasne , neboj sa budeš v poriadku .
Lekár nám dal len malú chviločku . Držala som ju po celú dobu za rúčky a bozkávala , dievčatko moje krásne bude dobre , bude dobre. Môj X už to nemohol vydržať a vybehol von z izby .Pozerala za ním tými veľkými očami , neboj ocko musel na WC ko , on príde. Bolo ho počuť ako plače . V tom vošiel znova do izby kľakol si na kolená pred Želkynu posteľ ,chytil Želku za ručku a začal
" Dievčatko moje krásne ja vám prisaham že od dnešného dňa žiaden hazard , žiadne iné ženy ,budem tam kde som mal byť keď si ma potrebovala a budem sa o teba aj tvojich súrodencov aj mamu a pomáhať vám kým budem živý a kým budem vládať.
Budem dobrým ocom .
.Potom sa otočil smerom ku mne ." Neplač láska ja som s tebou a s deťmi . Ja vám prisahám že od dnešného dňa sa automatu ani nedotknem , ani žiaden iný hazard , nepozriem na inú ženu , budem tam kde som mal byť keď si ma potrebovala a keď Želka bola maličká a budem robiť to čo som mal robiť . Budem dobrým ocom .! "
Dievčatko moje milované . Bozkával malej rúčku a plakal potom sa obratil smerom ku mne a povedal
"Láska prosím ťa prepáč mi, ja som bol zlý ale už budem lem dobrý a dovol mi aby som ti pomohol" .
Vybozkávali sme Želku a pomaličky sme sa s ňou rozlúčili .
Neboj sa povedala som , ja aj Slavko ostávame tu pri tebe len si idem kúpiť všetko čo nám bude treba aby sme mohli byť s tebou . Akoby sa usmiala a unavená privrela očká . Bože Dokedy bude treba , budeme sa o ňu starať .
Bude to trvať aj niekoľko mesiacov .
Povedal lekár.
Budeme pomáhať aj celému zdravotnému personálu . Lekár nám povedal že bude dlho trvať kým dajú Želku ako tak do poriadku ale že spoločnými silami všetko dosiahneme. Moj X sa vrátil domov a ja s mojim strednym synom sme ostali v meste kde sme bývali u mojej sestry a niekedy keď bolo treba tak aj na hoteli aby sme boli blizko Želky. Neprešli ani tri mesiace a Želka sa postavila na nohy , komunikovala aj ked ťachšie ako predtým ale , hovorila a chodila o barlach.Trvalo niekoľko pekných rokov keď sme spolu so Želkou bojovali so zákernou chorobou a Želka mala chuť liečiť sa a bojobať a nepodľahnúť chorobe. V tej dobe som o skleróze multiplex prečítala všetko čo sa dalo od A po Z . Aj ked som už o chorobe vedela veľa aj to že , sa nedá vyliečíť , nikdy som sa s tým nezmierila . Až jedného dňa si moja dcéra alebo lepšie povedané si moju dcéru našla zasa jedna dobrá kamarátka .Netrvalo dlho a moja dcérka , sa cekovo zmenila , prestala ma posluchať , robila si čo chcela, bola zanovitá a niekedy až neposlušná akoby prestala s chorobou bojovať , ajej dobrá kamarátka Želku aj keď po dlhom čase ale celkom , dorazila až sa dostala na vozík . Moja dcerka brala svoju chorou na ľahkú váhu , namiesto liečby sa totalne zmenila ako by mi to robila napriek, akoby som jej tú chorobu zapríčinila ja ,zbytočne som ju napomýnala , prosila aby dávala na seba pozor , prosila som ju že sa musí liečiť ,že tá jej kamarátka nie je dobrá ,že ju len využíva , bolo to este horsie .Oberala ju o peniaze , Želka jej strážila dieťa lebo kamarátka bola alkoholička a feťáčka proste jeden zlý a vypočítavý človek ktorý ju len využíval .

Až jedného dňa jej museli trhať zuby a ona s horúckami a zo štyromi vytrhnutymi zubami šla ku dobrej kamarátke ktorá , ju v zime s vytrhnutými zubami a veľkou horúčkou vytiahla na diskotejku a aby to nebolo málo , potom keď skončila diskotéjka ešte prišla k nej domov a strážila jej dieťa v horúčkach kým sa jej dobrá kamarátka tárala lebo , bola spitá ako sa len dalo , ledva otvárala ústa pri telefóne nad ranom aby, nám oznámila aby sme si prišli pre Želku že leží nehybná vo veľkych hotrúčkachv jej byte .Samozrejme že okamžite sme sadali do auta a šli sme si pre naše dieťa.Vošla som do jej bytu ktorý doslova smrdel od alkoholu na zemi som zbadal moje dieťa , nehybne lezať myslela som že vtej chvili sa zblázim, že tej alkoholičke vytrhám všetky vlasy . Moj X ma chytil za ruku potom vzal Želku na ruky a vybehli sme rýchle von aby sme šli do nemocnice .

Bože tak ja sa trápim dlhé roky a mesiace , staráme sa aby jej nič nechýbalo , jedna feťáčka a alkoholička mi ju zniči až tak , že musíme zasa do nemocnice. V nemocnici sme čakali kým nás vzala pani doktorka dlhé 2 až 3 hodiny . Želka je vo veľkych horúčkách a nikto si ju s personálu ani nevšimol .To už poriadne nahnevalo mojho X otvoril nasilu vchodové dvere a kričal .
Tak čo nájde sa tu konečne jeden doktor ktorý jej pomôže ! Akurát slúžila pani nemenovaná doktorka . Pozrela sa na Želku a povedala. S čoho jej je zle ! Máte kartotejku pred sebou! Povedal moj X alebo , vám to mám aj v latinčine prečitať , len povedzte ja problém s latinčinou nemám 4 roky som sa ju učil .Pozrela sa na mňa a na môjho X .S úškrnom na tvári sa pozrela na Želku , Nie je náhodou opitá alebo sfetovaná , to som už nevydrzala a spustila som na ňu veľky krik , ako si to dovoľuje a čo si to dovolila s tej svojej huby, ako ma počujete vypustiť . Ale veď dobre , dobre , ja som len tak aby sme sa nenudili .
Čože otčila som sa k nej vytočená a nahnevaná že jej už tresnem cez ústa, v tom som zacítila ruku mojho X ako ma chytil pritisol k sebe . Láska dobre dobre kľud, keď som sa konečne ukludnila a sestra pichla Želke injekciu na stiahnutie horúčky , konečne otvorila lekárka kartotejku našej chorej dcérky .
Aha , tak ty maš Sklerózu Multiplex pozrela sa na ňu .

Čo ja teraz mám robiť že ty máš sklerózu multiplex mám sa pokakať alebo čo ?
Však vy to dobre viete , otočila sa smerom k nám , že už to nikdy nebude dobré len horšie a horšie a smiala sa nám do tváre .To už stál pri nej môj X a keby som sa mu nenalepila na ruku tak neviem čo by bol urobil . Bože však ona je asi opitá . Vzala som malú aj s X na ruky a ako sa nám dalo bežali sme preč , Želka plakala celou cestou , lebo to čo jej tá lekarka povedala jej vzalo aj poslednú nádej a chuť do života . Želi neboj to čo tá hlupaňa povedala to nie je pravda ona len žartovala , ani sama nevedela čo povedala a to je všetko . Ako sme vychadzali , stretli sme vo dverách Želkynú ošetrujúcu lekárku . Zviebelovci tak nás volala kamže sa tak ponahlate ?

. Všetko sme jej povedali čo sa stalo .Okamžite nás vratila nazad lebo , Želka musela ostať ležať v nemocnici .Želka ležala v nemocnici niekoľko dni , bola som pri nej od rána do pozdných večerných hodin lebo po tej skúsenosti čo sme mali som sa už bála . Nadišiel den keď mi volali aby som sa urýchlene dostavila do nemocnice v skorých ranných hodinách . Naľakala som sa . Čo sa deje ? Že mi volajú tak skoro z rána . Moje dieťa je uplne mimo . Želka sedela na vozíku a plakala , neustále volala:
Kde je moja mama ona ma tu nenechá .Mami , maminečka moja kde si?
Tu som už zlatíčko .Som pri tebe . Pozrela sa na mňa . A vy ste kto? a Plakala ďalej . Bože čo sa s ňou stalo ?
Bolo mi povedané že musí do inej nemocnice na pár dní na doliečovák do tej doby kým sa Želka dá zasa do poriadku .Ako do poriadku?

Pýtala som sa . No viete niekedy je priebeh choroby veľmi rýchly . Do tej doby som ani nevedela čo to ten doliečovák je , myslela som že sa tam ludia liečia . A ba . Sú tam zväčša taký ľudia ktorý nemajú nikoho , alebo taký ktorý sú veľmi ťažko chorý . Malá bola druhý deň v doliečováku aby nemuseli kolo nej lietať a chodiť s ňou na WC dali jej plienky , a mne tvrdili hoci som tam bola denne dlhé hodiny , že sa nestíhá vyčúrať a že keďže nevládze chodiť tak jej dali plienky lebo je to praktickejšie . Nevedela spavať a len plakala a plakala až sa dostala do stavu keď prestala reagovať aj na to že sa jej prihováram a že ja som mama . Toto všetko len vďaka jednej sebeckej
nezodpovednej lekárke !
Bože ako je to možné ako som toto mohla dopustiť , pobrala som sa s krikom za lekárom , ako sa to mohlo stať .Ja som ju priniesla normálnu a čo s ňou urobili . Želka mala na doliečováku vyležať minimálne 21 dní a ja som si ju na vlastnú zodpovednosť vzala domou , po štvrtom dni k nám k našej rodine , avšak moje dieťa už bolo na tom tak že nás prestalo vnímať samé so sebou komunikovalo a vôbec netušila Kto je a Kde je . Museli sme ju plienkovať a z jedneho dňa na druhy bolo horšie a horšie.Jednoducho naša dcérka nám prestala bojovať! Prestala bojovať len kôli jednej sebeckej lekárke .

Prestala jesť , komunikovať , chodiť až sa dostala do stavu keď len leží , aj keď sa o ňu denne staráme celá rodina , cvičíme , masírujeme celá naša snaha je márna lebo sa musíme pozerať ako trpí a trápi sa . Ona už žije svoj svet a my s tým už bohužiaľ nevieme urobiť nič , nechce bojovať už ani nevládze bojovať . Niekedy máva čas keď aj vníma a ja sa s ňou dlho a dlho rozprávam pripomýnam jej detstvo , školu , jej fudbal opakujem s ňou nemecký jazyk ale na druhý deň je zasa tak ako bola pred tým . Niekedy vie že som mama ale niekedy absolutne nie Jedlo jej už musíme mixovať lebo sa dusí v každom súste jedla , musíme ju prebaľovať a dávať pozor aby nemala preležaniny , ktoré jej mimochodom aj zanedbali v nemocnici , má stiahnuté šľachy na nohách aj rukách ,proste ona už bez našej pomoci nevie absoplútne žiť.
Sklerźa Multiplex je zákerná choroba ktorá postihuje celý organizmus a keď človek prestane bojovať tak ho úplne pohltí . My Rodičia , my Rodina sme proti nej bezmocní !!!
Akoby som mala málo trápenia so Želkou .

Keď Želka pred vianocami dostala na rukách svojho otca taký atak že mu skoro umrela , to už nevydržalo jeho tak utrápené srdce a dostal nám pár dní po vianociach srdcový infarkt . Keď som ho šla navštíviť do nemocnice , prosila som ho aby Bojoval lebo že ma tu nesmie nechať samú lebo deti Želka ale aj ja ho potrebujemem . Jeho sila žiť bola taká veľká že sme aj jeho ako tak z choroby dostali .Keďže nemal nikoho kto by sa o neho staral , starám sa o neho ja a pomáhajú mi jeho deti .

Aj toto utrpenie bolo na mojej hlave málo pretože môjmu najstaršiemu synovy sa narodil ťažko postihnutý chlapček hoci lekári tvrdil neveste do poslednej chvíle až do pôrodu že malý bude zdravý , Samuelko má okrem veľkých operácií srdiečka , ráštepu v pusinke ešte 6 ťažkých diagnóz a najhoršia je Mozgová Obrna a hoci sa mu venujeme celá rodina vieme že asi nikdy nebude hovoriť , chodiť , jeho mozog sa bude vyvýjať na úrovni malého dieťatka aj keď bude dospelý . Pýtam sa prečo ? Ako je možné že tak vážne a ťažké diagnózy to lekári nezbadali . My Samuelka milujeme ale keď si predstavím budúcnosť jeho a jeho rodičov som som úplne zúfalá . Však aj jeho tatko môj najstarší syn má ľadvinové kamene , veľa pracuje snaží sa aby im nič nechýbalo a ešte pomáha aj mne .
Aby som nemala náhodou málo starostí pomáham sa starať aj o deti môjho stredného syna , ktorý sa stará o dve školou povinné deti už 7 rokov sám nakoľko jeho bývalá priateľka jedného dňa odišla pracovať a akosi nenašla cestu domov s práce a nemyslela ani na deti . Sú z nich dve krásne deti ktoré ja veľmi ľúbim a s ktorých sa snažíme vychovať dobrých , šikovných aj múdrych mladých ľudí .Však sú dni keď premýšľam ako ďalej , chýba nám to a zasa ono , všetko sa mi kazí lebo už dosluhuje ,bojím sa zimy ,lebo strecha na našom 100 ročnom dome je už taká deravá že už ju nestíhame plátať a na novú nemám . Želka potrebuje na zdravotné potreby lebo už jej ich nepreplácajú a peniažkov je čím ďalej tým menej .Pracovať už nemôžem lebo sa musím 24 hodím venovať Želke a takú prácu kde by som mohla pracovať doma si neviem nájsť .Mnohoráz som rada že vôbec niečo máme .
Akoby aj toto bolo málo môjho najmladšieho syna manželka je tehotná a vďaka tomu že jej lekár zasa pochybel lebo hoci vedel že jej bolo treba podať vakcínu aby sa dieťatko narodilo zdravé sedel na zadku a nerobil nič len jediné čo dokázal je to že jej dal názov vakcíny a mala si ju zohnať sama lebo on ako lekár to nevie !!! Bože kde to žijeme keď pacienti si musia vakcíny zháňať samy . Ja som sa snažila a vakcínu pre nevestu a dieťatko zohnať a konečne aj keď po termíne ale už ju konečne má pichnutú sme sami zohnali . Budem prosiť Boha a modliť sa aby nebolo pozde ! Niekedy som taká unavena a vyčerpaná že sa bojím že neviem či vôbec ráno vstanem ale ráno keď sa prebudím ubolená a zničená s úsmevom na tvári sa obrátim k mojej dcérke a už som zabudla že ma aj niečo bolí alebo že ma niečo trápi idem lebo ja musím
lebo tí ktorých ja milujem najviacej na svete a oni milujú mňa ma potrebujú a ja vstanem idem a bojujejm. Toto všetko moje trápenie akoby bolo málo na mojej hlave umrel jediný človek s mojej rodiny môj ocko Želkyn starý otec , jediný človek s rodiny po mojej strane ktorý nám pomáhal a mal nás rád . Niekedy sa sama seba pýtam ? Pane Bože máš ma tak rád alebo ma nenávidíš že na moju hlavu toľko zla posielaš ? Čo som urobila že som si toto zaslúžila ? Daj mi veľa síl aby som to vládala vytrpieť a vydržať lebo aj ja som len človek , som veľmi chorá a bojím sa ako dlho to ešte vydržím . Prečo ja ? prečo moja rodina?Je to snáď zlá Karma alebo som prekliata ? Potom keď sa pozriem na moje deti na moju rodinu som šťastná že ich mám aj keď sú choré ale sú to moje deti , moje vnúčatá a tie ma potrebujú a ja si poviem : Ale Želmíra hoci ťa osud vtlačí do zeme a úplne na kolená , jvstávaj a bojuj a choď ďalej a viem že musím choré deti nás rodičov veľmi potrebujú . Potrebujú vedieť že na tú chorobu ktorú majú na to utrpenie a tie bolesti nie sú sami ale že sme tu my y ich ľúbime , milujeme a budeme im pomáhať do posledných síl lebo my sme tu pre nich. Ešte som nestihla pochovať môjho ocka a už som sa dozvedela že mi umiera ďalší člen mojej rodiny ktorého mám ja ale aj celá moja rodina veľmi rada . Môj najmladší brat ktorý mi pomohol keď som potrebovala mi umiera na rakovinu , je ešte tak mladý má len 40 rokov a ešte dve malé deti Pýtam sa prečo je to tak ? Však ľudia by mali umierať na starobu a nie na chorobu ale asi to tak musí byť asi je to taký zákon života . Boh to tak dal a musí to tak byť. .My rodičia pre svoje deti dokážeme veľmi veľa -So slzami v očiach aby to naše deti nevideli sa smejeme , aj keď sa nám mnohoráz už nechce žiť , lebo keď sa vás dieťa opýta-

" Prečo maminka žijem na svete keď som taká chorá ?
Dokázala by som dať a okamžite vymeniť ten svoj život za to aby bola zdravá .
"My sa už nevládzeme pozerať na utrpenie našich detí a snažíme sa vysvetliť že to tak musí byť ale že príde deň keď bude lepšie lebo v to veríte a snažíte sa ukryť slzy niekde vo svojom vnútri aby to tie naše deti na nás nezbadali že sa trápime . Tlačí nás dopredu nekonečná sila bojovať a mnohoráz aj to že, vieme že nie sme na svete len jediný ktorý majú taký bôľ , utrpenie a trápenie ale že je nás viac a mnohý z nich bojuhú ešte s horšími chorobami a sú v horšej situácii a predsa idú ďalej a bojujú .

Vieme že ich srdiečka bijú pre nás a tie naše zasa pre nich .Musia vedieť že nie sú sami ,že sme tu my milujúci Rodičia , že je tu rodina ktorá ich miluje .

Už to že sa na nás pozrú a usmejú sa znamená pre nás veľa .
Preto ja ako matka , stará matka ale aj ako žena by som chcela povedať všetkým takýmto rodinám
Držte sa , neplačte , neukazujte ten svoj žiaľ aby to vaše deti nevideli .Snažte sa o to aby každá aj tá maličká chvíľka ktorú s vami prežijú vaše deti bola pre nich tá najkrajšia aby vedeli a mohli s chorobou bojovať a nedopustite aby vám niekto iný zničil to o čo vy ste sa snažili , to s čím vy bojujete .
Bojujte a bojujte so všetkým a so všetkými na svete .
Musíte vedieť to čo ja moja rodina.

Aj keď máme toľko utrpenia , trápenia a chorôb , viem že moja rodina je silná a spoločnými silami prekonáme všetko lebo sme Rodina ktorá drží po kope ,ktorá sa snaží aby tie naše choré deti boli šťastné .
Ďakujeme za každú chvíľku keď sme spolu , a hoci sú dni keď Želka ani len netuší že ja som mama a Samuelko nevie že svieti slnko alebo vonku sneží lebo jeho malý rozumček mu to nedovolí vnímať tak ako by mal ,ale obydvaja vedia že ich milujeme a oni sú šťastní a my tiež .
Viete pred niekoľkými rokmi keď som ešte netušila čo všetko ma čaká som sa Modlila k Bohu len zriedka .

Keď ochorel môj syn a ja , začala som sa častejšie modliť a prosiť Boha o pomoc aby sme sa dostali z chorôb.
Keď ochorela moja dcérka Modlievala som sa omnoho častejšie .
Jedného dňa ani sama neviem od koho som dostala obrázok na ktorom je Ježiš Kristus a Panna Mária .
Sprvu som ho mala zakvačený na stene medzi ostatnými obrazami a keď sa mi rozpadol Rám dala som si ho do linky do Kuchyne za sklo .
Keď mám ťažkosti , alebo sme chorý alebo máme problém tak sa modlím a prosím denne , stojím pred obrázkom a ako by som v duchu po modlidbe počula
" Neboj sa bude dobre "
" Bude dobre" .
Skutočne na druhý deň je to tak . Som vďačná tomu kto mi ten obrázok podaroval a chránim si ho ako len viem a môžem ,lebo vždy keď sa niečo zlé deje ja stojím pred obrázkom a prosím a modlím sa ,lebo viem že aj keď to nebude celkom ako by som to chcela , ale predsa ten Pán Boh vypočul moje prosby a pomohol mne aj mojej rodine a ja som mu za to vďačná .
Aj keď viem že moje dieťa je veľmi ťažko choré , že sa už sama nevie napapať , ba dokonca sa dusí pri každom sôste jedla a preto jej musím každú potravinu mixovať , že moje dieťa má plienky a preto ju musíme kúpať denne aj niekoľko ráz a že potrebuje Hydraulické lôžko na kúpanie pre ležiacich pacientov na ktoré jej z poisťovne nepreplatia ani cent , ja jej musím zohnať peniaze na kúpu lôžka , hoci viem že nemôžem pracovať lebo sa o Želku starám 24 hodín a tým je šanca na získanie peniažkov totálne mizivá ,že hydraulické l§ôžko na kúpanie pre želku je také drahé že už pri pomyslení na sumu čo stojí idem zošalieť , že Želka potrebuje veľmi veľa financií na liečbu a lieky , viem že všetky spotrebiče a všetko čo máme v dome ale aj na dome

Každý človek by mal mať jedno miesto na svete kde si oddýchne . Kde potrebuje byť len on a nič alebo len on a ešte niekto . Keď som unavená , vyčerpaná a mám toľko trápenia že už som v koncoch , zdvihnem telefón a volám Sestru Máriu Tere je to Diecezna sestra , počujem jej príjemný a prívetivý hlas a jej prvé slová sú "Pán Boh daj dobrý deň "zabúdam na všetko čo ma trápi , lebo sa teším že sa stretneme porozprávame , ja si v tom príjemnom prostredí kde ona žije oddýchnem aj keď len pár minút , načerpám síl , a chuť ísť Ďalej , odchádzam ako silná žena , matka , babka ako Rodič.

Aj keď sú už naše deti dospelé , majú svoje rodiny , ale vždy keď majú problémy , alebo či keď sú choré alebo sa radujú sme tu my mamy a otcovia , sme tu my Rodičia.

Rodičia sa musia usmievať aj keď sú smutný .
Musia pracovať aj keď sú unavený.
Sú tu pre svoje deti , aj keď sú chorý .
Poskytujú pohodlie aj keď ho samami nemajú .
Toto všetko sú Rodičia .
Boh dal dieťaťu Anielov a dal im meno Rodičia .

Naša Želka má otvorený účet na pomoc SK34 0200 0000 0013 4186 3773

Velké Ďakujeme .

Nike Mercurial Superfly

Kto daruje?:


Naše ďalšie projekty

Nanič mama - Ako zvládnuť deti, manžela, prácu a nezblázniť sa, Artmama - Šikovné žienky predstavte svoje dielka, Torty od mamy - Pochváľte sa, inšpirujte, objednajte si tortu,

Main menu 2

Dr. Radut Consulting