Blog používateľa mamamata

Život je krehká čaša. Džbán, ktorému sa ucho prirýchlo môže odtrhnúť.
Na začiatku stojíme mladé, plné očakávaní, ilúzií o tom, aký život je.
Občas príde sklamanie, rozčarovanie. V niektorých prípadoch slzy a plač.
Krízové centrum sa neraz stáva prvým i posledným útočiskom pre ženy, s ktorými sa život zahral.
Hľadajú ochranu, príbytok. Miesto, kde načerpajú zas kúsok nádeje, aby odvážne vkročili do života.
Na Slovensku je takmer stovka Krízových centier.
Ponúkajú útočisko pre tých, ktorí už nevedia ako ďalej. Ale sami potrebujú pomoc od nás.
Hmotnú pomoc, aby ju mohli posúvať ďalej.

O tom, že bolesť iných nám pomáha niesť svoju vlastnú, tiež o tom, že radosť rozdávaním rastie, sú stránky plné priateľskej atmosféry, podpory, porozumenia, pomoci a ľudskosti www.nanicmama.sk .
Amalka

Smejú sa s nami, realne plačú, virtuálne objímajú, hádajú sa, diskutujú.

Je skvelé, že toľko žien ale i mužov našlo túto stránku, vďaka ktorej vzniklo aj Podaj ďalej.
Podporme ju, aby viac a viac ľudí našlo miesto, kde na tisíc otázok nájde milion odpovedí:

http://www.podeltesaouspech.sk/najnovsie/1#uspech/673

Hlas môžete dať, ak máte účet na Facebooku.

Nikdy som snáď nepocítila veľký nedostatok. No vždy v sebe nájdem ten kúsok, čo mi kričí, toto si odlož, toto sa ti môže zísť. A ja odkladám. Škrečkujem na horšie časy. A potom príde deň, keď sa o moje poklady môžem s niekym podeliť. A mňa to hreje, lebo dobré veci ešte našli zmysel svojho života. Ešte nie je ich dňom koniec. Či je to deka po mojich babätkách, dupačky a či starší televízor, ktorý nahradil modernejší. A ešte ďalší dôvod prečo by ma to malo tešiť. V mojich skriniach sa utvorí priestor, ktorý im dovolí viac dýchať. Mne ale aj môjmu bytu.