Jump to Navigation

Musíme si pomáhať?

Neprehliadnite!

Ak váš inzerát už nie je aktuálny, vymažte ho prosím, tak, že kliknete na Upraviť a úplne dole na Odstrániť. Ak chcete niekomu, kto reagoval na váš inzerát poslať mail, kliknite na meno autora komentára, rozbalí sa vám nové riadkové menu a z neho si vyberte Kontakt. Ak chcete reagovať na inzerát v rubrike Darujte, postupujte rovnako, kliknite na meno autora inzerátu a z nového menu si vyberte Kontakt a pošlite mail.

Veci je možné len darovať, nie je možné predávať ani za symbolickú cenu.

Pomoc druhým je v spoločnosti vnímaná ako ušľachtilá a správna vec. To je aj pravda.
Nie je však pomoc ako pomoc. Ľudia sú totiž všelijakí.

Niektorí ľudia si myslia, že druhým pomáhajú, ale ich pomoc je vlastne trestom („Musí to byť takto a takto, lebo je to jediný správny spôsob!“), a/alebo vydieraním („Pomôžem ti, ale ty musíš urobiť toto a toto...“), a/alebo znásilnením („Pomôžem ti, aj keď ty moju pomoc nechceš!“).

Niektorí ľudia druhým síce pomáhajú, ale čakajú za to nejakú „odmenu“ - či už vďaku („Vidíš, čo všetko som pre teba spravil, a ty si to vôbec neceníš!“), a/alebo vrátenie požičaného („Ja som ti minule pomohol, teraz musíš pomôcť ty mne!“), a/alebo uznanie („Ja som pomohol tomu a tomu, a ešte aj tomu – vidíte, aký som šľachetný?“).

Pre mnohých ľudí je pomoc druhým samozrejmosťou a nečakajú za ňu nič. Tomu sa vraví nezištná pomoc.

Sú však aj takí ľudia, ktorí premýšľajú nad tým, či ich pomoc je to pravé, čo ten druhý potrebuje. Nebolo by lepšie, keby mu odporučili niekoho iného, kompetentnejšieho v danej veci?
Premýšľajú aj na tým, či ten druhý vôbec ich pomoc (alebo ich formu pomoci) naozaj chce. Nebolo by pre toho druhého vlastne lepšie, keby mu nepomáhali (alebo pomohli inak)?
Títo ľudia pomáhajú len vtedy, keď môžu a chcú – to je totiž najúčinnejší spôsob pomoci druhým. Pomáhať za každú cenu, len preto, že sa to (napr.) patrí, je duševný masochizmus.
Každý má plné právo pomoc druhému odmietnuť – a dokonca svoje odmietnutie nie je povinný ani zdôvodňovať.

Ponúknuť pomoc niekomu, o kom si myslíme, že pomoc potrebuje, je často potrebné. Mnoho ľudí totiž nedokáže o pomoc požiadať. Ak je však naša pomoc odmietnutá, treba to rešpektovať.
Nikto nie je povinný prijať našu pomoc, a/alebo prijať ju v takej forme, akú chceme a vieme poskytnúť. Nikto nie je povinný byť za našu pomoc vďačný, ani nám ju vracať, ani nás oslavovať.

Raz som si prečítala krásnu a pravdivú vetu: „Naučila som sa, že dobro sa má konať, nie páchať.“
Ako vnímate pomoc druhým vy? Prečo pomáhate druhým? Pomáhate skutočne len vtedy, keď pomáhať treba? Nevnucujete niekomu váš spôsob pomoci? Čakáte niečo za vašu pomoc (trebárs len niekde potichučky niekde hlboko v sebe)?
Je vaša pomoc naozajstnou pomocou v pravý čas a na pravom mieste?

******

Tento text som pridala na Naničmamu v novembri 2010. Stále to vidím rovnako.
Chodím na Podaj ďalej veľmi sporadicky a vždy, keď nakuknem, po prečítaní pár príspevkov zase veľmi rýchlo utekám preč. Zas a znova tu totiž nachádzam dokolečka dokola niekoho pretriasanie, kto si pomoc ne/zaslúži a kto ne/podvádza.
Možno len chodím v nesprávny čas, neviem...

Nech je ako chce - táto webstránka nebola založená s úmyslom, že sa tu budeme deliť na "bohatých" a "chudobných".
Úmysel bol, že sa budeme vzájomne obdarovávať, dávať iným čosi, lebo to jednoducho dať chceme a môžeme...

Možno to vyzerá ako doťahovanie sa o slovíčka, ale v skutočnosti je to podstatný rozdiel vo vnútornej motivácii. Mám niečo navyše, tak to darujem a neriešim, čo a prečo s tým potom dotyčný prípadne robí. To je jeho vec. Ja som urobila tú svoju.

Komentáre

och Bože žienky... my sme len veľmi impulzívne pohlavie .O) veľa to tak ani nemyslí ako to napíše.. len pozor SLOVA MAJU VELKU MOC ... a skúsme byť trocha "profesionálnejšie" slová majú byť trocha dlhšie uložené v tých naších pekných hlavičkách skôr ako budú vypustené.. a nie hnedˇ .O) Príjemný a ničím nerušený deň všetkým Vám zo srdca želá Monika.

?????
Som ťa nejak nepochopila...

kto chce ten pochopí .O) ... ale ak mám byť priama, tak je to jedine a jedine o IQ.. žiaľ :O(

čím menej slov, ale viac skutkov...

A čo s tým má IQ? Fakt mi asi nedopína.
Načase vypnúť PD na mojom PC.

všetko .O)

Aaaa Geo ... "Úmysel bol, že sa budeme vzájomne obdarovávať..." ... ani nie. Skôr toto je tá myšlienka:
"Mám niečo navyše, tak to darujem a neriešim, čo a prečo s tým potom dotyčný prípadne robí. To je jeho vec. Ja som urobila tú svoju."

A ja len doložím - môj stôl je čistý, moja vec uzavretá.
Ďakujem za článok.

Jasne, lebo ak budem čakať, že ja teraz niekoho obdarujem a potom zase niekto mňa, tak je to zase len "niečo za niečo".
Ale tá veta mala pokračovanie, rozvinutie ;-).

Vzájomné obdarúvanie bolo myslené tak, že ja mám teraz navyše (napr.) skriňu, tak sem dám oznam, niekomu sa určite bude hodiť. Nebudem dotyčného lustovať, či a naozaj skriňu chce pre seba, lebo je biedny; alebo pre brata či macka Uška, alebo "len" potrebuje drevo na kúrenie a šikne sa mu na to aj chuderka skriňa...

No a za nejaký čas budem zháňať (napr.) nejaké oblečenie pre dcérku, tak sem zase len dám oznam - a nik po mne nebude chcieť kompletný životopis a trojstranové zdôvodnenie a vysvetlenie, či skutočne mám dcérku v danom veku, či skutočne to oblečenie dcérka potrebuje a či ho úplne náhodou nemienim predať, či dokonca pustiť dole vodou (doslova, na konci záhrady máme rieku).

:D ... ja som pri tebe "na slovíčka". Preto to "obdarujem" mi nesedelo.
Fakt načase vypnúť...

Jojo, občas vypnúť treba.
Aj mne by to mal niekto "naordinovať" - samú seba akosi "neposlúcham" :-D.

no ved vravím, že ide len o IQ .. stále sa najdú takí, čo to budú riešiť.. a my budˇ si to budeme, alebo nebudeme všímať .O)

Monika, nerozumiem ani ja - s Lenkou sa poznáme roky, dokonca osobne, spolupracujeme na rôznych OZ projektoch, nemám pocit, že si chcela do mňa "rypnúť"...
Ty hej, či sa mi to len zdá?

Bože rýpnuť nie :O)) ale žienky ved ľudí nezmeníte :O( žiaľ... konečne chápete? musíme vidieť rozdiel, čo patrí do súkromia a čo tu ... no aj ja pracujem v jednej nemenovanej Východoslovenskej prospešnej organizácií .O) žijem pre ľudí, ich problémy sú aj moje... a ak chcem pomôcť, tak pomôžem aj tak, že o tom nemusí vedieť hned celé Slovensko.."ľavá ruka nevie, čo robí tá pravá" a naopak to platí tiež... už neviem ako inak..

Monika, dávno si nerobím ilúzie, že kohokoľvek nejako zmením.
Ale môžem s ľuďmi hovoriť (prípadne o tom písať), ako veci vidím ja, a môžem s nimi o tom diskutovať. Je potom len a len na nich, či si z toho prípadne niečo vezmú, alebo si poklepkajú po čele, že mi krásne švitorí, alebo mi vynadajú, alebo jedným uchom (okom) dnu, druhým von... To je na nich.
Ten istý princíp ako s darovaním čohokoľvek hmatateľného ;-).

Georgína, švitorí :O))) život je už taký ale musím povedať, že ja osobne veľmi uznávam priamy spôsob jednania- Realitu- ale veľmi slušne .O) zrejme tak ako vy.

Chýbajú tu smajlovia, inak by som sem dala palec hore

ste dobrá :O)) 1*

Až teraz mi docvaklo, že mi vykáš :-D. O komentár vyššie som myslela, že si zahrnula do toho aj Lenku ;-).

Prosím, nevykajte mi (použila som množné číslo, myslela som všetci tu na PD) o:-).

O.K.Georgína .O) s tým vykaním je to taká profesionálna deformácia- sila zvyku .o) ale ja neviem ani Tvoje meno :O(

Ja som Anka :-).

teší ma Anka .O) sväté meno... moja nebohá stará mamka bola tiež.. toto meno mi evokuje jej lásku a porozumenie...

:-)

presne tak jak píšeš! .-)

inak na niečo podobné som tu uz minule aj ja poukázala
http://www.podajdalej.sk/bratislava-okolie/nieco-tu-nejak-nesedi

ale presne,prečo by mal človek ktoý niečo potrebuje dokazovať prečo to potrebuje? táto stránka má dobru povodnú myšlienku,no myslím ze je zbytočné riešiť prečo začo pre koho....
Jeden má a nepotrebuje- druhý nemá a potrebuje. to je celé,jednoduche ako facka!..Zial niektoré si mylsia,ze sú matky terezy. Ja nevravím,ze ked niekto niekomu iečo daruje a vidí jeho radosť,nemá mať z toho dobrý pocit(ved to je práve o tom,ze to človeka poteší ak niekomu spraví radosť),no to ho ešte neoprávnuje riešiť danéj osoby súkromie.
Tak isto je aj na darujúcom,či sa týmito skutkami bude zapodievať na tolko,ze mu to sposobí rozčulovanie a zlosť. o tom si tiez myslím svoje..
kazdý ma svoj rozum a ak sa nechá viackrát oklamať...no nechcem nikoho nahnevať,tak asi len tolko.

ozaj a pekného Valentína všetkým prajem :-)

cmuk .O) krásny romantický večer žienky- venujte sa svojím polovičkám :O)) a detičkááám jasnééé

Prečítala som si ten príspevok až teraz.
Úprimne - nerozumiem, prečo má niekto potrebu rozlišovať, kto si jeho pomoc "zaslúži" a kto nie, už úplne mi uniká zmysel preverovania, čo kto s darovanými vecami urobil.

Asi mi naozaj švitorí ;-).

nie nešvitorí :O( :O)) páči sa mi tento výraz... veľmi.. u nás sa nepoužíva.. kde? :O)) ktorá časť Slovenska teda..

Západné Slovensko :-).

ja som to vedeláááá .O)

;-)

georgina prepac ale neviem ti napisat mail nemas tu formular na kontakt mohla by si mi prosim napisat? dakujem

Majka, ty prepáč, nevšimla som si, že nemám zakliknutú voľbu na súkromný kontaktný formulár.
Už som to napravila, malo by to už byť OK :-).

s týmto príspevkom mozem len súlasiť...

Ja si skôr myslím, že zo strany administrátorov ide o to, aby sa tu neriešili otázky typu, či sa vec ďalej predáva na bazároch, alebo nie a iné veci, ktoré sa odkláňajú od pôvodného zámeru. Odradí to totiž potenciálnych návštevníkov, darcov, ktorý radšej navštívia inú stránku. Najjednoduchšie riešenie pre majiteľa stránky: daruj tu na podajďalej a nerieš, najlepšie ešte aj zašli na vlastné náklady. Tak to potom treba aj jasne prezentovať aj v profile stránky a zrušiť blogy, lebo načo nám budú? Blogy totiž navádzajú ľudí k tomu, aby vyjadrili svoj názor a to tu už asi nie je žiadúce. Stačí iba kolonka DARUJEM a vec vybavená. Potom to bude iba o tom, komu to tak bude vyhovovať a komu nie.

Patty, ak si si nevšimla - tiež som si tu "dovolila" iba vyjadriť svoj názor :-).

Tiež zaujímavý názor. Akože nevidím ironický podtón poslednej vety.
Vieš, že to nie je zlé?
Včera som si položila básnickú otázku, že ako by asi vyzerali inzeráty, keby sa za ne platilo ( od počtu písmen, alebo od slov). Či by ľudia písali inzeráty na 10 riadkov, kde síce rozpíšu celé domáce hospodárstvo a že potrebujú šaty a obuv pre deti, ale číslo už nenapíšu. A nastáva buď kolobeh otázok o veľkostiach a zbytočné naťahovanie času alebo diskusie typu "tu už nikto nič nedaruje".

A ešte - vraj to treba jasne formulovať.
Ako jasnejšie ako vetou: " Nebudeme riešiť, kto si to vezme a čo s tým spraví. My budeme vďační, že si to vzal, lebo máme viac priestoru. Sme celkom rovnoprávni - oni, len boli obdarovaní a my sme mali možnosť dať niekomu dar."



Naše ďalšie projekty

Nanič mama - Ako zvládnuť deti, manžela, prácu a nezblázniť sa, Artmama - Šikovné žienky predstavte svoje dielka, Torty od mamy - Pochváľte sa, inšpirujte, objednajte si tortu,

Main menu 2

Dr. Radut Consulting